Využitie vyplodeného substrátu hlivy (Pleurotus spp.) ako krmiva pre HD
Nedostatok bielkovinových krmív vo svete je príčinou hľadania nových, často netradičných, zdrojov náhrady bielkovín. U prežúvavcov sa s úspechom využívajú nebielkovinové dusíkaté látky. Ako miestne zdroje sa využíva hydinová podstielka a pokusne sa overuje skrmovanie exkrementov ošípaných a hovädzieho dobytka.
V rade vyspelých štátov sa bielkoviny vyrábajú z jednobunečných organizmov, rias, kvasiniek, baktérií a prvokov. V posledných rokoch sa venuje značná pozornosť hubám. Zo všetkých ustavične sa tvoriacich organických látok na zemi, prevažný podiel tvoria vysokomolekulárne látky celulózového a lignínového typu a tie sú pre väčšinu živých tvorov nedostupné. Tu vystupujú huby ako zvlášť vhodné organizmy, pretože vlastnia enzymatické systémy na rozkladanie týchto látok. Veľká perspektíva priemyselného odvetvia výroby húb pre spoločnosť je teda okrem iného v tom, že sa zhodnotia inak nevyužiteľné odpady. Naviac, fixáciou atmosferického dusíka (Ginterová, 1971; 1975) sa v priebehu rastu húb tieto inak nevyužiteľné substráty obohatia organickým dusíkom a po vyplodení mycélia sa môžu znova zapojiť do poľnohospodárskej výroby ako krmivá. V Práci (Strmisková, 1992) skúmali obsah živín vyplodeného, nevyplodeného substrátu po pestovaní hlivy ustricovitej a jeho prijateľnosť hovädzím dobytkom.
Tabuľka 1 popisuje zastúpenie živín v pôvodnej hmote vyplodeného ako aj nevyplodeného substrátu.
Tabuľka 1 Obsah živín v pôvodnej hmote (%)
| Vyplodený substrát (VS) | Nevyplodený substrát (NS) | Rozdiel | ||
Živiny | x sx | v | x sx | v |
|
Sušina | 36,47± 0,693 | 6,01 | 23,34± 1,685 | 12,5 | + 13,13 + |
N - látky | 3,62± 0,104 | 9,12 | 1,38± 0,577 | 72,41 | + 2,24 + |
Hrubý tuk | 0,26± 0,009 | 10,77 | 0,18± 0,007 | 6,78 | + 0,06 + |
Vláknina | 8,43± 0,270 | 10,13 | 8,33± 0,019 | 0,39 | + 0,1 + |
BNLV | 18,00± 0,364 | 6,39 | 11,99± 0,509 | 7,35 | + 6,01 + |
Popol | 6,16± 0,164 | 8,44 | 1,45± 0,036 | 4,31 | + 4,71+ |
Čisté bielkoviny | 3,12± 0,098 | 9,9 | 1,19± 0,051 | 7,35 | + 1,93 + |
N - látky nebielkov. | 0,50± 0,036 | 23 | 0,19± 0,004 | 3,68 | + 0,31 ++ |
SNL | 1,59± 0,059 | 11,82 | 0,53± 0,239 | 78,11 | + 1,06+ |
Stráv. Bielkoviny | 1,09± 0,055 | 16,06 | 0,33± 0,052 | 27,12 | + 0,76+ |
Nestráv. N - látky | 2,03± 0,065 | 10,1 | 0,85± 0,019 | 3,81 | + 1,18+ |
+P<0.005
+P<0.025
V porovnaní s nevyplodeným substrátom (NS) sa u vyplodeného substrátu zvýšil preukazne (P<0,005) obsah sušiny o 13,13%. Podobne sme zaznamenali aj zvýšenie obsahu ostatných živýn nasledovne: N – látky o 2,24% (P<0,005), hrubý tuk o 0,06% (P<0,005), BNLV o 6,01% (P<0,005), popol o 4,71% (P<0,005). Nepreukazné zvýšenie obsahu o 0,1% bolo zaznamenané u vlákniny. Pri prepočítaní na 100% sušinu sa však u vyplodeného substrátu preukazne zvýšil len obsah N – látok o 3,99% (P<0,025) a popola o 10,70% (P<0,005). U ostatných živín bol v práci (Strmisková, 1992) pozorovaný znížený obsah ďalších živín pričom výrazne sa znížil obsah vlákniny o 12,66 % (P<0,025).
V tabuľke2 (Strmisková, 1992) popisuje príjem vyplodeného ako aj komponentov nenaočkovaného substrátu hovädzím dobytkom v časovom horizonte štyroch hodín.
Druh krmiva Dávka kg P r i j a t é z a 1 hod. 2 hod. 3 hod. 4 hod. Spolu za 4 hod. kg % kg % kg % kg % kg % Vyzbieraný substrát po vyplodení pôvodná hmota 4 1,89 47,25 0,4 10 0,37 9,25 0,18 4,5 2,84 71 sušina 1,5 0,71 47,33 0,15 10 0,14 9,33 0,07 4,67 1,07 71,3 Komponenty substrátu neočkované pôvodná hmota 3 1,07 35,67 0,4 13,33 0,31 10,3 0,26 8,67 2,04 68 sušina 2,4 0,86 35,83 0,32 13,33 0,25 10,4 0,21 8,75 1,64 68,3Tabuľka 2 Príjem krmív HD
Z výsledkov vyplýva, že priajateľnosť vyplodeného substrátu po pestovaní hlivy ustricovitej hovädzím dobytkom je preukazne vyššia v každej hodine jeho predkladania v kŕmnej dávke. Prijateľnosť sa rádovo zvýšila o 3%.
(Ginerová, 1975) popisuje, že táto prijateľnosť je reálna len v krátkej dobe začlenenia vyplodeného substrátu do kŕmnej dávky HD. Z dlhodobého horizontu jednostranná výživa vyplodeným substrátom mala negatívny vplyv na živú váhu HD. S toho vyplýva, že toto potenciálne krmivo nemožno využívať v samostatnej kŕmnej dávke ale len v kombinácii s ďalšími krmivami.
Premena odpadov poľnohospodárskej výroby pomocou hlivy ustricovitej na plnohodnotné krmivo je jedným z mnohých potenciálnych využití vyplodeného substrátu po kultivácii hlivy ustricove (Pleurotus ostreatus). (Li-XiuJin, a kol. 1997) sa pokúsili navrhnúť metódu využitia hlivy na degradáciu a premenu odpadových látok z poľnohospodárskej výroby na krmivo. Pri tomto výskume sa zamerali na vplyv extracelulárnych enzýmov produkovaných hlivou (počas pestovania) na degradáciu - rozloženie lignínu a celulózy..
V štúdii bolo testované látkové zloženie bavlnného substrátu pri rozličných fázach vývoja mycélia počas kultivácie a kŕmna hodnota substrátu pri rozličných fázach vývoja a rastu podhubia. Bolo zistené, že krmivová hodnota substrátu bola lepšia, keď prímordiá resp. (zárodky plodníc) prerástli na povrch substrátu pričom sa potvrdilo, že obsah hrubého proteínu v substráte v tom istom čase stúpol na 110%, obsah hrubej celulózy klesol na 30,8% a strata váhy bola <15%. Pri skrmovaní tohoto substrátu v suchom stave spolu s kukuričnými stonkami hovädzím dobytkom boli dosiahnuté uspokojivé výsledky.