Jdi na obsah Jdi na menu
 


Dalibor Báti


Slovo „huby“ má v slovenčine charakter homonyma, čo znamená, že v pojmovom chápaní vznikajú nejasnosti. So zelenými rastlinami nemajú prakticky nič spoločného a hoci niektorí autori vidia aspoň v dávnej minulosti spoločné korene zelených rastlín a húb, podľa novších poznatkov o vzniku a vývoji života sa zdá, že huby patria medzi najstaršie organizmy našej Zeme. Charakterom svojho metabolizmu sa podobajú koncovým hráčom, uzatvárajúcim kolobeh živých sústav, hlavne kolobeh uhlíka. Tvoria limity iným skupinám organizmov, hlavne rastlinného sveta a tým pôsobia aj ako faktor prírodného výberu. Tie z nich, ktoré sú predmetom nášho záujmu tvoria iba malú časť celej veľkej skupiny húb a napĺňajú triviálne chápané slovo huby (klobúkaté huby). Väčšina z nich sa zoskupuje do dvoch tried a to Basidiomycetes a Ascomycetes.

Huby teda od najstarších dôb patrili k doplnkovej výžive človeka, zrejme tak človeka zberača, ako aj človeka pastiera i roľníka. Odlišovali sa však od iných skupín živých organizmov, s ktorými sa človek stretal. Nedali sa domestifikovať, aby slúžili podľa želania. Tak ich výskyt, ako aj vlastnosti, boli často prekvapivé. Morfologickou rozmanitosťou, podobnosťou a fyziologickým účinkom (od liečivého po smrtiaci), vyvolávali v človeku strach i úctu.

Medzi najpestovanejšie huby vo svete patria Agaricus bisporus (pečiarka dvojvýtrusná) nasledovaná Lentinus edodes (húževnatec jedlý alebo Shiitake), Pleurotus spp. (hliva alebo Hiratake), Auricula auricula (ucho Judášovo), Flammulina velutipes (peniazovka zamatovohlúbiková) a Volvariella volvacea (pošvovec). Ich pestovanie sa datuje od počiatku nášho letopočtu (Japonsko). Prvé zachované písomné zmienky pochádzajú zo starej Číny, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do celého sveta a prebýva až dodnes. V Európe, počiatky pestovania húb siahajú do 17 st., kedy „agronóm“ Olivier de Serres, ako prvý implementoval mycélium divo rastúcich kmeňov do pripravených prirodzených substrátov.

V dnešnej dobe, keď nedostatok bielkovinových krmív a potravín vo svete je príčinou hľadania nových, často netradičných zdrojov ich náhrady, huby vystupujú ako efektívne biotransformačné elementy, často už inak nevyužiteľných poľnohospodárskych, potravinárskych a priemyselných odpadov. Jednou z najperspektívnejších a dosiaľ nedocenených húb dnešnej doby je skupina jedlých húb Pleurotus spp. Jej široká druhová variabilila, adaptabilita, schopnosť degradovať rôzne druhy lignocelulózových materiálov a širokospektrálne využitie (potravina, liečivo, krmivo) ju na priemyselné pestovanie priam predurčujú. Ďalším z dôvodov, prečo sa myšlienkou pestovania tejto huby zaoberať, je vysoký dopyt, ktorý mnohokrát prevyšuje súčasnú trhovú ponuku.

Táto stránka by mala svojim obsahom a zameraním poslúžiť ako zdroj informácií pre budúcu realizáciu praktických pokusov, poskytnúť komplexnejší pohľad pestovateľom, a v neposlednom rade je mojim  úprimným prianím pootvoriť ňou dvere do fascinujúceho sveta ríše húb. 

 

 
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA