Jdi na obsah Jdi na menu
 


Huby sú veľkou skupinou organizmov predstavujúcich viac ako 70 000 druhov. Patria k nim organizmy od jednoduchých mikroskopických až po veľké klobúkaté či bruškaté. Podľa nového systematického zaradenia tvoria  samostatnú Ríšu: Fungi - huby. Na rozdiel od zelených rastlín, ktoré tvoria  väčšinu hmoty biosféry a podmieňujú udržiavanie života na Zemi, huby neobsahujú chlorofyl a vo svojej existencii sú málo samostatné. Keďže si nemôžu syntetizovať organické látky z oxidu uhličitého a vody za pomoci slnečnej energie, musia dostávať organické látky v hotovej forme, a to nielen tie, ktoré potrebujú na stavbu vlastných tiel ale i tie, ktoré rozkladajú za cieľom získania energie a udržania vlastnej existencie (Borchers a i., 1999).

Rozdiel medzi zelenými rastlinami a hubami však nie je len v obsahu chlorofylu a teda schopnosti fotosyntetizovať, ale aj vo vlastnostiach, ktorými sa huby viac podobajú ríši živočíšnej. Napríklad obsahom lecitínu, ktorý sa v rastlinách nevyskytuje, celkovým zastúpením aminokyselín v bielkovinách, ktoré je bohatšie ako v rastlinách, glykogénom, ktorý tvorí zásobnú látku húb podobne ako v živočíchoch, a napokon  bunkovou blanou, ktorá v hubách nepozostáva z celulózových vlákien ako v rastlinách, ale pripomína stavebné látky hmyzu. V posledných desaťročiach sa na základe týchto skutočností častejšie objavovali myšlienky vytvorenia samostatnej ríše húb, čo sa nakoniec stalo skutočnosťou. Telo huby vlastne tvoria vlákna (hýfy), ktoré sa vytvárajú najčastejšie mimo možnosti nášho pozorovania, v zemi, v hrabanke, v dreve a pod. Sústavu týchto vlákien nazývame mycélium. Keď sa mycélium rozrastie do takého rozsahu, že „huba na to má“, vytvorí plodnice, čiže fruktifikuje. Toto je populárne známe štádium a podľa botanickej terminológie ho môžeme nazvať obdobím kvitnutia a dozrievania. Plodnica je nosičom hubových „semien“ čiže výtrusov. Hliva je huba skupiny drevokazných, čiže v prírode na dreve žijúcich húb. Rod hliva zahrňuje viac druhov a skoro všetky sú jedlé a chutné. Najznámejším zástupcom rodu hlív je u nás hliva ustricovitá. Nedávne výskumy ukázali, že je to druh veľmi premenlivý, pretože k nemu patria i takmer biele plodnice rastúce v subtropických a tropických oblastiach, i veľké tmavé chladnomilné plodnice, rastúce na stromoch v severne položených oblastiach. Vo svete dnes existuje množstvo hybridov s pozoruhodnými morfologickými i chuťovými vlastnosťami (Yamanaka, 1997, Ginterová, 1990).

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

houba z parezu-ze zahradky

(markowa, 25. 7. 2010 14:44)

krasna vrstvena-35cmv pruměru.tvar jako chorož-od spodu žlutooranž-na vrchu citronžlutá.vnitřek bilý-pevny-ne však tvrdý.krasně voní.je jedlá?dekuji za radu.

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA