Jdi na obsah Jdi na menu
 


Vplyv pôsobenia rozličného zastúpenia inokula (sadiva) a aditív na úrodnosť, veľkosť plodníc a čas produkcie hlivy

18. 6. 2007

Produkcia hlív (Pleurotus spp.) sa v USA za posledných päť rokov medziročne zvýšila o 14% (z 0,88x 10³t v roku 1996 po 1,65x 10³t v roku 2001) (United States Department of Agriculture, 2001). Toto zvýšenie reflektuje medzinárodný trend zvyšujúcej sa produkcie tejto plodiny (Chang, 1999). Hliva predstavuje 14,2 % celosvetovej produkcie jedlých húb (875,6x 10³t) t.j. (6,161x 10³t) v roku 1997 (Chang, 1999). Podľa (United States Department of Agriculture, 2001) získali americkí pestovatelia približne 4,80 USD za kilogram čerstvých hlív, zatiaľ čo pestovatelia Agaricus bisporus dosiahli tržby z 1 kg čerstvých húb len okolo 2,22 USD (pestovateľská sezóna 2000/2001). Vyššia realizačná cena hlivy (Pleurotus spp.) je na jednej strane veľmi potešiteľná pre jej pestovateľov, ale na strane druhej je z pohľadu udržateľnosti výroby v dlhodobom horizonte s vysokými energetickými vstupmi na zabránenie rozvoja kontaminujúcich chorôb a škodcov veľmi potrebná.

Za účelom zvýšenia produktivity a spoľahlivosti produkcie hlivy Royse (1997) zameral výskum na genetické, nutričné a infekčné limitujúce faktory a ich vplyv na výšku produkcie húb (Royse, 1997; Royse, Bahler, 1988; Royse, Schisler, 1987). Práca (Royse, 2002 objasňovala účinok obohatenia pšeničnej slamy komerčnými aditívami vyvinutými špeciálne pre Agaricus bisporus, ale ktoré podľa všetkého môžu zapríčiniť zvýšenie úrod hlivy (Pleurotus spp.) viac ako dvojnásobne s ohľadom na množstvo použitého (pridaného) nutrienta (aditíva) (Royse, Bahler, 1988; Royse, Schisler, 1987; Royse a i.,1991).

Ďalší poukazujú, že prídavok rastlinného oleja alebo sójovej múčky môže zvýšiť rýchlosť myceliálneho rastu (Kurtzman,1974) a úrodu húb v autokláve sterilizovanom substráte (Zadrazil, 1980). Bolo zistené, že komerčne prístupné nutrienty vyvinuté pre A. bisporus nezaistia optimálnu úrodovú odozvu  pri pestovaní hlivy (Royse, Zaki, 1991; Royse a i.,1991).

Royse (2002) hodnotil efekt pred tým ešte netestovaného komerčného aditíva (Campbell S-41) vyvinutého pre A. bisporus ako aj účinok rozličného množstva inokula (sadiva) a ich  možné interakcie na výšku úrod, veľkosť (trsov a plodníc) a potrebného času od očkovania (inokulácie) po prvý zber huby Pleurotus cornucopiae.  Ako substrát použil pšeničnú slamu (Triticum aestivum L.) narezanú na 5–15 cm dlhé kusy pomocou „balíkového rezača“ (Wic, Wicham, Quebec, Kanada). Slama (24 dielov) bola zmiešaná s bavlníkovými (Gossypium hirsutum L.) tobolkami  (75 dielov) a 1 dielom mletého vápenca. Substrát bol zvlhčený tak, aby bola dosiahnutá jeho 68% vlhkosť. Po piatich minútach miešania bol substrát umiestnený do dvoch galvanizovaných kovových nádob (boxov) s perforovaným dnom. Následne bol substrát pasterizovaný prevzdušnenou parou pri teplote 65°C počas 45 minút. Po pasterizácii boli boxy obalené filtrom „Hepa“ s účinnosťou 99,9% pre zabezpečenie bezpečného (sterilného) chladnutia v priebehu 1,5 hodiny. Suchá váha substrátu bola determinovaná vysúšaním 100 g čerstvo preparovaného substrátu pri teplote 105°C počas 24 hodín. Stanovenie  váhy suchého substrátu bolo následne využité pre výpočet biologickej efektivity (BE) a to ([váha čerstvých húb/váha suchého substrátu]x 100). Izolát č. 608 (P. cornucopiae), so žltými plodnicami bol v tejto štúdii využitý z dôvodu jeho komerčného využitia v USA (Jodon, Royse, 1979).

Po prerastení substrátu vrecia umiestnili do produkčných (fruktifikačných) miestností, kde teplota vzduchu dosahovala 18 ± 2° C. Relatívna vlhkosť bola udržiavaná na 95–98% - kvôli minimalizácii vysychania povrchu substrátu. Intenzita osvetlenia bola variabilná, od 50 do 300 luxov. V čase tvorby prímordií bolo potrebné znížiť koncentráciu CO2 pod 0,007 % intenzívnym vetraním. Huby boli zo substrátu oberané každý deň v rovnakom čase. Substrát priliehajúci k hlúbikom odrezali a nazbierané huby spočítali a vážili. Na konci 35 dňovej zberovej periódy bola vypočítaná priemerná úroda, biologická efektivita a priemerná veľkosť plodníc.

Preukaznou príčinou rozdielov variačnej analýzy úrod z oboch fruktifikačných vĺn boli : hmotnostný obsah (zastúpenie) inokula v substráte a obsah aditív (tabuľka 9). Pre druhú vlnu plodenia bol pozorovaný ako preukazný zdroj variácie, vzťah obsahu inokula ku koncentrácii aditív (tabuľka 9). V prvej vlne bola úroda 2,6 krát vyššia na substráte obohatenom o 6% S-41 (suchej hmoty) a inokulovanom 5% sadiva v porovnaní s neobohateným substrátom inokulovaným 1,25% sadiva (tabuľka 10).  V druhej vlne plodenia bola úroda zhodná s prvou vlnou len v prípadoch, ak obsah aditív dosiahol 6% a viac. Avšak, ak sa obsah aditív zvýšil nad 9 a 12%, úroda a BE sa znížila (tabuľka 12). Napríklad BE substrátu obohateného o 9 a 12% S-41 a inokulovaného sadivom o množstve 1,25 a 3,75% (suchého substrátu) (pokusy 4, 5, 14, 15) bola nižšia ako BE pozorovaná pri 6% S-41 pri obidvoch variantoch (1,25 a 3,75%) koncentrácie inokula (tabuľka 11). Úroda sa pohybovala v rozmedzí od 2,47 kg/13,6 kg (55,1% BE) pri obsahu podhubia 1,25% (vlhkého substrátu) po 3,67 kg/13,6 kg substrátu (81,7% BE) pri obsahu inokula 5% (vlhkého substrátu), (tabuľka 13). Úrody v druhej vlne plodenia (tabuľka 13) sa pohybovali od 1,55 kg/9,1 kg (50,3% BE) pri obsahu podhubia 1,25% vlhkého substrátu po 2,84 kg/9,1 kg (92,2% BE) pri obsahu podhubia 3,75% (vlhkého substrátu). Úrody tohoto kultivaru sa zdali byť optimálne pri obsahu sadiva 3,75% až 5% (vlhkého substrátu) a s prídavkom 6% S-41 (suchého substrátu).

Jediným preukazným zdrojom variácie veľkosti plodníc bol obsah použitého sadiva prejavujúci sa v druhej vlne fruktifikácie (tabuľka 9). Tento zdroj variácie pochádza z pokusu číslo 5 (tabuľka 11), kde je vidieť, že nižšia úroda húb bola dosiahnutá z dôvodu použitia vysokej koncentrácie aditíva na substráte obsahujúcom nízky podiel sadiva. V tomto pokuse bola dosiahnutá nižšia úroda ale väčších plodníc.

Ako signifikantným zdrojom variácie v počte dní od inokulácie po prvú vlnu plodenia boli pozorované (tabuľka 9):

¨      obsah sadiva

¨     obsah prídavných látok

¨      vzťah medzi obsahom sadiva x obsah pridaných látok

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že ak sa obsah aditív pohyboval do 6% (suchého substrátu), počet dní od inokulácie po plodenie sa znížil (tabuľka 12), ak obsah aditív stúpol nad 6%, bola tendencia zvýšenia počtu dní prerastania (tabuľka 12). Zvýšený obsah inokula sa prejavoval v znížení počtu dní prerastania mycélia substrátom. Pri obsahu inokula 1,25% (vlhkého substrátu) počet dní prerastania predstavoval 29,5 a 35,9 pre prvú a druhú vlnu fruktifikácie (tabuľka 13). Teda ak sa obsah inokula 3x zvýšil, znamenalo to zníženie počtu dní prerastania o 6,5 až 11,8 dňa pre prvú a druhú vlnu fruktifikácie. Výška úrod pozorovaná na neobohatenom substráte sa zhodovala s dosiahnutými úrodami pri inokulácii sadivom Pleurotus sajor-caju (=P.pulmonarius) na taktiež neobohatenom substráte zloženého z pasterizovanej pšeničnej slamy (Royse, Schisler, 1987; Royse a iní, 1991; Zadrazil, 1980). V pokusoch bola pozorovaná negatívna korelácia (r = -0,81) medzi obsahom podhubia a počtom dní prerastania. So zvyšovaním obsahu inokula sa počet dní prerastania znížil v priemere o 7 dní, čím sa výrobný cyklus urýchlil a takisto sa minimalizoval expozičný čas – kedy na substrát môžu vplývať negatívne faktory ako napríklad škodcovia (Ticoriela mali) a choroby rôzneho druhu. Použitie optimálneho množstva inokula a aditív môže preukazne znížiť náklady na produkciu hlivy (Pleurotus spp.) a v konečnom dôsledku ovplyvniť aj výšku spotrebiteľskej ceny.

Sharma (1998) v prípade hlivy (Pleurotus sajor-caju) zistil kvadratický vzťah medzi úrodou a vekom podhubia a stanovil vek podhubia na 45 dní pre získanie maximálnej úrody. Pridaním jednoduchého superfosfátu do média/substrátu slamy neinhibovalo myceliálny rast v in vitro a  úroda húb bola v in vivo zvýšená o 72, 8 %  v porovnaní z kontrolou. Kombinácia konvenčne používaného substrátu s jednoduchým superfosfátom a Bengálskym „gram“ práškom preukázala  nepriaznivý  efekt na myceliálny rast v  in vitro testoch.

Hliva ustricovitá pestovaná na pšeničnej slame alebo pšeničnej slame + prídavné komponenty (piliny, lucernové seno) pri použití rozličného množstva  podhubia 0,9–3,6% čerstvej (vlhkej) váhy substrátu popisuje vo svojej práci (Nussbaum, 1997). Úroda plodníc bola o 40% nižšia  v kombinovanom substráte ako čistom substráte z pšeničnej slamy. Obohatený substrát bol vysoko kontaminovaný nežiadúcimi (konkurenčnými) organizmami. Zvýšené úrody plodníc bolo dosiahnuté výlučne následkom zvýšenia množstva podhubia (mycélia)  a to ako v obohatenom substráte tak aj v čistom pšeničnom substráte. Trichoderma spp. bol najviac sa  vyskytujúci kontaminat.

Pestovanie hlivy, Pleurotus sajor-caju, na ryžovej a pšeničnej slame bez akýchkoľvek nutričných suplementov sledoval a študoval Zhang (2002). V práci boli skúmané účinky použitej metódy na redukciu dĺžky slamy, elementárneho rozmeru slamy, úrovne (stupeň) inokulácie podhubím, a typu substrátu  (ryžová slama verzus pšeničná slama) na úrodu húb, biologickú efektívnosť, efektivitu biokonverzie a degradácia substrátu. Zhang (2002) porovnal dve metódy redukcie dĺžky slamy a to drvenie (mletie) a rozsekanie (štiepenie). Rozdrvená slama znamenala vyššiu rýchlosť rastu húb a tiež vyššie úrody ako sekaná (štiepená) slama. Rastový cyklus húb pestovaných na rozdrvenej slame bol o 5 dní kratší v porovnaní s kultúrami pestovanými na sekanej (štiepenej) slame. Avšak bolo zistené, že ak slamu rozomleli na elementárne časti, ktoré boli primalé, úroda húb poklesla. Pri troch úrovniach obsahu inokula (sadiva) (12, 16 a 18%) úroveň 12% zabezpečila signifikantne najnižšie úrody húb zo všetkých sledovaných vzoriek. Použitie ryžovej slamy v porovnaní s pšeničnou slamou za rovnakých podmienok pestovania znamenalo 10% zvýšenie úrody pestovaných húb. Strata suchej hmoty substrátu po pestovaní hlivy variovala od 30,1 do 44,3%.

Shen-Tian Feng (2002) skúmal rýchlosť rastu mycélia pred fruktifikáciou, úrody plodníc pri prvom a druhom zbere a celkovú úrodu kmeňov P. ostreatus Xibao AX3, XIN 831, Kedazayou 79, Jiangdu 109, Fuyou No. 1 a 5526 na rôznych médiách. Nevýznamná korelácia bola pozorovaná medzi rýchlosťou rastu mycélia a úrodou plodníc prvého prerastania a medzi  úrodou plodníc pri prvom zbere a celkovou úrodou. Významná pozitívna korelácia bola pozorovaná  medzi rýchlosťou rastu mycélia a úrodou pred resp. v druhej fruktifikácii.

        

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA