Aditíva živočíšneho pôvodu
Odpady z výkrmu ošípaných sa v dnešnej dobe stávajú nie len problémom z dôvodu ich ťažkého skladovania a negatívneho environmentálneho pôsobenia ale taktiež zdrojom pridanej hodnoty modernej živočíšnej výroby cez použitie hlivy Pleurotus (P. florida a P. ostreatus st. Zommer) ako biotransformačného elementu premeny bezcenných odpadov na kvalitnú produkciu jedlých húb.
Z tohoto dôvodu (Zolnikova, 1996) vo svojej práci popisuje možnosť využitia týchto odpadov ako aditív do konvenčných substrátov a ich vplyv na úrodový potenciál hlív.
Dva komerčné kmene hlív (P. florida a P. ostreatus st. Zommer) boli pestované na ražnej slame, pilinách osiky (Populus tremula) a odpadoch z toboliek bavlníka. Tieto substráty boli v pokusoch obohatené o 10, 15 a 20% pevnej frakcie tekutej hnojovice alebo o Bamil (bioorganický fertilizér) v rovnakej koncentrácii.
Úroda fruktifikačných orgánov (plodníc) z pilín osiky bez prídavných látok bola o 55% nižšia ako úroda vyprodukovaná na substráte z bavlníka. Tento rozdiel bol eliminovaný pridaním Bamil–u do pilinného substrátu. Z dvoch skúšaných aditív bol Bamil efektívnejší, zvyšujúci úrodu na substráte z pilín osiky o 122, 144 a 205% pri koncentrácii 10, 15, a 20%. Prídavok pevnej fázy hnojovice síce nedosahoval výsledky Bamilu ale taktiež preukazne zvýšil úrodu plodníc o 82, 107 a 130 % pri koncentrácii 10, 15 a 20 % z obsahu substrátu.
Na záver je možné povedať, že odpadové látky z drevospracujúceho priemyslu a taktiež z výkrmu ošípaných môžu byť využité na produkciu jedlých húb.