Jdi na obsah Jdi na menu
 


Pestovanie v rigoloch

11. 6. 2007

      

Tento spôsob je možné  použiť pri rekultivácii pôdy. Proces rekultivácie je síce dlhší, ale prirodzený, výsledky sa prejavia hlavne v úrodnosti získanej pôdy, v jej obohatení humusom, vytvorí sa dobré prostredie pre pôdne organizmy. Rigol možno založiť iba v pôde, ktorá nepodmoká spodnou vodou. Kopeme ho do hĺbky asi 40 cm, šírka 40 - 50 cm, dĺžka podľa potreby a podľa množstva lignocelulózového materiálu, ktorým disponujeme. Dno rigolu sa vysype vápnom. Slamu alebo iný materiál namáčame v sudoch, vaniach alebo iných nádobách tak, že je aspoň cez noc ponorený pod hladinou. Rigol možno plniť i drevenými štiepkami, pilinami, drevom po reze ovocných stromov, na drobnejšie kúsky narezanými révovými odrezkami a podobným materiálom, ale drevný substrát máčame pod hladinou vody niekoľko dní. Vrstvy nerobíme hrubšie ako 10 cm. Po poslednej zaočkovanej vrstve, ktorá je už v úrovni okolitého  terénu prekryjeme zaočkovaný rigol perforovanou fóliou (Abdullah a i., 1995;)

Obrázok 6 Pestovanie hlivy v rigoloch. A – prerastanie, B – úprava povrchu pred fruktifikáciou; (Sarkar, Chakravarty, 1982)

Obrazek

Najvhodnejší čas na zakladanie rigolov je jar. Cez leto obsah rigola prerastie a na jeseň, keď pre hlivu nastane biologický čas plodenia, vyrastajú cez perforovanú fóliu na povrch trsy plodníc.

Výhody: zúrodňovanie pôdy, využitie drevných odpadov.

Nevýhody: znečistené, menej kvalitné plodnice, v druhom roku už zväčša nepoužiteľné pre intenzívnu červavosť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA