Vplyv kontaminácie pilinného substrátu hubami Penicillium b. a Trichoderma h. počas prerastania Lentinus e. a Pleurotus o.
V zjednodušenej kultivácii jedlých húb využívajúc pri tom pilinný substrát je veľká pravdepodobnosť kontaminácie substrátu škodlivými hubami už počas inokulácie ale aj počas prerastania a zberu. Dávnejšie boli kontaminujúce huby identifikované na substrátoch húb Flamulina velutipes (Curt.:Fr. Sing.), (Tanabe, Tabara, 1998 In: Terashima, 2002); Pleurotus ostreatus (Jacq.:Fr.) Kummer (Kono, Terashita, 1982) a Pholiota nameko (I. Ito) S. (Ito, Imai In: Yoshida, Takao, 1982). Lentinula edodes (Berk Pegler má tradíciu pestovania na kmeňoch stromov viac než 1000 rokov. Najviac kontaminujúcou hubou pri pestovaní L. edodes je Trichoderma spp. (Komatsu, 1976 In: Terashima, 2000; Tokimoto, 1985). Kontaminácia počas prerastania znižuje kvalitu ale aj kvantitu plodníc.
V práci Terashimu (Terashima, 2002) autor popisuje vplyv rôznej úrovne kontaminácie substrátu počas prerastania podhubia na výšku úrod húb. Surový a spracovaný substrát ryžových otrúb boli v štúdii infikované škodlivými kontaminujúcimi hubami Penicilium brevicompactum (Dierckn) a Trichoderma harzianum (Rifai aggr.) v 4 intervaloch po inokulácii húb L. edodes a P. ostreatus na substrát a bola porovnaná ich úroda, veľkosť a tvar plodníc (klobúčikov). P. brevicompactum a T. harzianum podľa Togashi, (1996) infikujú viac ako 70 % výrob L. edodes a P. ostreatus.
Materiál a metódy:
(Terashima, 2002) využil na testy komerčné kmene L. edodes č. 600 z (Hokken, Tochigi, Japonsko) a nešpecifikovaný kmeň P. ostreatus. Ako kontaminujúce huby boli využité Penicillium brevicompactum kmeň KRCF – 182 a Trichoderma harzianum kmeň Tricho sp. 1 izolované z prirodzene kontaminovaných pilín (substrátu) používané na pestovanie L. edodes a P. ostreatus v priestoroch (Forestry and Forest Products Research Institute, Japonsko). Všetky materiály boli odmeriavané na základe ich suchej hmotnosti. Ako hlavná zložka substrátu boli využité piliny z dreva tvrdých drevín. Surové a spracované (deolejované) ryžové otruby boli využité ako suplementy substrátu. Testy rastu mycélia boli vykonávané duálne a to L. edodes + P. brevicompactum alebo T. harzianum a P. ostreatus + P. brevicompactum alebo T. harzianum inokulované na agar (zemiaková dextróza), (Eiken, Tokyo, Japonsko) v Petriho miskách a kultivované pri teplote 25°C. Ako inokulum boli využité kúsky prerasteného agaru (o veľkosti 4 mm) pochádzajúce z marginálnej časti (okrajovej) kolónie mycélia. Skladba substrátu: preparované piliny 27% (vlhkej váhy; podobne neskôr), 9% ryžových otrúb a 65 % destilovanej vody. 40 g (váhy vlhkého) substrátu bolo umiestnených do skúmaviek s otvoreným koncom (rúrok) o priemere 28 mm a dĺžkou 245 mm do výšky 100 mm. Médium (substrát) sterilizovali v autokláve pri teplote 121°C počas 60 minút. Po sterilizácii bol substrát inokulovaný mycéliom L. edodes resp. P. ostreatus na jednom konci otvorenej trubice, a kontaminujúce huby na stranu druhú. Trubice so substrátom boli inkubované pri teplote 25°C.
V kultivačných pokusoch (Terashima, 2002) využil substrát zložený z 18% pilín, 9% stružlín, 9% každej z ryžových otrúb (spracovaných, nespracovaných) a 65% vodovodnej vody. Substrát o hmotnosti 1,2 kg (vlhkej váhy) balili do polypropylénových vriec (130x100x120 mm) a sterilizovali v autokláve pri teplote 121°C po dobu 70 minút. Po vychladnutí bol substrát inokulovaný 25 g sadiva P. ostreatus resp. L. edodes a inkubovaný pri teplote 20°C. Stanovenie biomasy mycélia v substráte bolo zisťované pomocou ergosterolovej metódy na základe obsahu ergosterolu nameraného v jednotlivých vývojových štádiách podhubia L. edodes v 26, 61 a 90 deň po inokulácii substrátu a P. ostreatus v 10, 20, a 30 deň po inokulácii. Proces extrakcie ergosterolu bol modifikáciou (Seitz a i., 1979) a meranie sa uskutočnilo podľa (Ohga a Wood, 2000). Jeden ml suzpenzie konídií každej z kontaminujúcich húb bol vstreknutý (injekčnou striekačkou) na povrch substrátu v 0, 26, 61 a 90 deň po inokulácii substrátu hubou L. edodes a 0, 10 , 20 a 30 deň po očkovaní substrátu hubou P. ostreatus. V štúdii (Terashima, 2002) bol ďalej sledovaný povrch infikovaných a neinfikovaných vriec, vývoj a produkcia konídií a zmeny farby substrátu v závislosti na stupni infekcie, v porovnaní s neinfikovaným substrátom. Plodnice L. edodes zbierali vo fáze praskania závojov a plodnice P. ostreatus v plnom rozvoji trsu. Predajné ako aj nepredajné plodnice (klobúčiky) vážili v čerstvom stave. Výsledky štatisticky analyzovali pomocou dvoj faktorovej analýzy variácie (ANOVA).
Po kontakte huby L. edodes s kontaminujúcou hubou P. brevicompactum bol rast mycélia L. edodes zjavne podporený avšak po kontakte s hubou T. harzianum táto inhibovala rast ušľachtilej huby. Rast mycélia L. edodes bol preukazne rýchlejší na substráte obohatenom surovými ryžovými otrubami v porovnaní so spracovanými (deolejovanými) otrubami. Pri pokusoch s hubou P. ostreatus bolo zistené, že po kontakte s P. brevicompactum hliva rástla rýchlejšie, ale nedosahovala úroveň rastu L. edodes. Na druhej strane T. harzianum vo väčšej miere inhibovala rozvoj mycélia a hliva sa ďalej nerozvíjala. Prídavok surových ryžových otrúb do substrátu preukazoval nižší podporný efekt na rast mycélia v porovnaní so substrátom obohateným o spracované ryžové otruby. Obsah ergosterolu v pilinnom substráte s prídavkom surových alebo spracovaných otrúb v 26, 61, a 90 dni po inokulácii hubou L. edodesa v 10, 20 a 30 dni po inokulácii P. ostreatus.
Obsah ergosterolu v substráte obohatenom surovými ako aj spracovanými otrubami postupne počas prerastania vzrastal. Po infikovaní substrátu P. brevicompactum v rovnakom čase ako bol inokulovaný hubou L. edodes, sa konídiá objavili na 6 deň. Avšak na 26 deň už konídiá neboli pozorovateľné a substrát vykazoval vlastnosti neinfikovaného kontaminujúcou hubou, a bol plne obsadený mycéliom L. edodes a biely. Po infekcii P. brevicompactum v 26 deň po inokulácii substrátu hubou L. edodes v nasledujúce dni nebola pozorovaná žiadna zmena substrátu a substrát ďalej existoval ako neinfikovaný. Na druhej strane, keď substrát pre L. edodes infikovali T. harzianum v 0 resp. 26 deň po inokulácii, konídie boli pozorované v 6 resp. 61 deň a predstavovali smrteľné nebezpečenstvo (značné poškodenie) substrátu. V pokusoch s hlivou ustricovitou (Pleurotus ostreatus) boli po infekcii P. brevicompactum a T. harzianum pozorované podobné reakcie mycélia na tento stresový faktor. Keď substrát infikovali P. brevicompactum v rovnaký čas ako inokulovali substrát hubou P. ostreatus, sa konídie objavili veľmi skoro už v tretí deň po infikovaní, a však v 15 dni konídie neboli pozorovateľné a substrát bol homogénne biely podobne ako neinfikovaný. Na druhej strane, po infikovaní T. harzianum v 0 deň okamžite dochádzalo k inhibícii rastu a rozvoja mycélia.
Kontaminujúce huby boli v minulosti rozdelené do dvoch skupín: konkurenti a patogény; prvé konkurujú ušľachtilej hube o nutričné látky a pravdepodobne spôsobujú sekundárnu infekciu, druhé atakujú (napádajú) pestované huby (Stames a Chilton, 1983; Furukawa a Nobuchi, 1996). Huba P. brevicompactum môže byť kategorizovaná ako kompetitor (konkurent) a T. harzianum ako patogén. V práci Terashimu (Terashima, 2002) neboli pozorované signifikantné rozdiely vo výške úrod a veľkosti plodníc medzi infikovaným a neinfikovaným substrátom hubou P. brevicompactum, alebo substrátmi obohatenými o čerstvé resp. spracované ryžové otruby (Graf 1, 3). Rast mycélia Lentinus edodes po kontakte s kontaminujúcou hubou Penicillium brevicompactum resp. Trichoderma harzianum na pilinnom médiu obohatenom o čerstvé resp. spracované ryžové otruby v otvorených trubiciach. Číselný pomer (podiel) deformovaných plodníc ku celkovému množstvu plodníc na pilinnom substráte obohatenom o čerstvé resp. spracované ryžové otruby infikovaný Penicillium brevicompactum v 0, 26, 61 a 90 deň po inokulácii huby L. edodes. V práci Terashimu (Terashima, 2002) neboli pozorované signifikantné rozdiely vo výške úrod a veľkosti plodníc medzi infikovaným a neinfikovaným substrátom hubou P. brevicompactum, alebo substrátmi obohatenými o čerstvé resp. spracované ryžové otruby (Graf 1, 3). Rast mycélia Lentinus edodes po kontakte s kontaminujúcou hubou Penicillium brevicompactum resp. Trichoderma harzianum na pilinnom médiu obohatenom o čerstvé resp. spracované ryžové otruby v otvorených trubiciach. Číselný pomer (podiel) deformovaných plodníc ku celkovému množstvu plodníc na pilinnom substráte obohatenom o čerstvé resp. spracované ryžové otruby infikovaný Penicillium brevicompactum v 0, 26, 61 a 90 deň po inokulácii huby L. edodes.