Variety odolné voči vysokým teplotám
V Kórejskom Národnom inštitúte poľnohospodárskej vedy a technológie v Suwon–e sa (Kim-KyungSoo, 1997) pokúsil vyšľachtiť novú voči vysokým teplotám prispôsobivú varietu hlivy floridskej (Pleurotus florida) var. Sachulneutaribeosut No. 2. Mycélium tejto novo vyšľachtenej variety bolo schopné rásť pri teplote 25 – 30 °C a pH 5,5 na kvasinkovom slade, peptóne (štiepny produkt bielkovín) a glukózovom médiu. Od inokulácie až po úplné obsadenie substrátu bavlného odpadu (prerastenie) a následnému formovaniu prímordií prebehlo v pokusoch 23 dní a priemerná teplota pri ktorej huba fruktifikovala dosiahla teplotu až 28 °C. Plodnice boli žltkavo biele, a za optimálnych podmienok sa produkcia vyšplhala na 37 kg/3,3m².
Pozitívum vyšľachtenia takýchto variet vidíme v znížení nákladov na udržanie optimálnych teplotných podmienok počas letných mesiacov, vo využití ich rezistencie voči vysokým teplotám pri pestovaní v klimaticky teplejších oblastiach a v neposlednom rade aj ako prirodzená ochrana mycélia resp. podhubia počas vyššej teploty pri inokulácii a následnom prerastaní.
Nová varieta hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus var. Wonhyeongneutaribeosut 3 (WNB3) bola vyvinutá v Kórejskom institúte (National Institute of Agricultural Science and Technology) Suwon autormi Kim-KyungSoo a You-ChangHyun v roku 1998. Bola získaná z protoplastickej fúzie medzi Pleurotus ostreatus var. ASI2180 (Wonhyeongneutaribeosut 1) a Pleurotus ostreatus ASI2027 monokariotom. Mycélium dobre rástlo na agare (zemiakovej dextróze), v inkubačných podmienkach 25 °C a pH 6,5. Najvhodnejšia teplota pre rast plodníc bol 10 – 15 °C. Na odpade z bavlníka trvalo formovanie prímordií len 36 dní po inokulácii. Plodnice boli sivastej farby. Úroda predstavovala cca 40 kg na 3,3 m² ovšem za optimálnych podmienok prostredia. WNB3 bola charakteristická veľkými trsmi plodníc pologuľovitého tvaru s tvrdou stopkou (hlúbikom) a malými plodnicami (klobúčikmi). Kedže tropická hliva fruktifikuje pri najnižšej teplote 26°C jej produkcia je v zimných mesiacoch obmedzená. Z pohľadu pestovania hlivy na Slovensku by takýto kultivar priniesol značnú úsporu nákladov na klimatizáciu fruktifikačných miestností v letných mesiacoch a znížilo by sa riziko zahorenia prerastajúceho mycélia.
Ghosh a i. (2002) vyvinuli 60 monospórových línií z 3 ekotypov P. sajor-caju vytvárajúcich klíčivé jednoduché spóry pri zvýšenej teplote ( 34°C ±1 ) Niektoré kultúry v populácii boli voči vyššej teplote tolerantné. Monospórové línie porovnávali meraním charakteristík kultúr ako: radiálny (lúčovitý) rast, produkcia biomasy mycélia, optimálna teplota pre rast, a maximálna teplota voči ktorej sú tolerantné.