Pôsobenie argónového a héliového neónového svetla na rast a fruktifikáciu jedlých liečivých húb (Pleurotus a Lentinus)
V praktickom pestovaní jedlých húb je definovanie optimálnych podmienok kultivácie veľmi dôležitým faktorom. Úsilie výskumu musí byť zamerané hlavne na selekciu substrátov, skrátení času kultivácie, zvýšení úrody a kvality plodníc (Chang, 1999; Stames, 2000; Griensven, 2001). Svetlo je faktor, ktorý vo veľkej miere ovplyvňuje rozvoj mycélia húb. Pôsobenie svetla závisí od druhu húb a zdroja tohoto svetla. V tejto práci bol pozorovaný vplyv spektra, intenzity svetla na stimuláciu a tlmenie ktorejkoľvek fázy rozvoja organizmu huby (vegetatívny rast mycélia, prímordií, fruktifikácia atď.) alebo zmeny v ich fyziologických znakoch (pigmentácia, enzýmová aktivita atď.) (Zhdanova, Vesilevskaja, 1982). Svetlo viditeľnej časti spektra býva využívané v technológii „ponorenej“ kultivácie vláknitých húb ako ekologický čistý naturálny faktor (Gornova, 2001). Je preukazné, že svetlo s vlnovou dĺžkou 650 a 530 nm má esenciálny vplyv na rastové regulátory a rastový proces húb, pričom modifikuje zloženie lipidov a karbohydrátov v plodniciach. Svetlo je nevyhnutné pri formovaní plodníc a sporulácii rozličných druhov vyšších bazídiomicét. V dnešnej dobe sú poznané fakty pozitívneho vplyvu UV a γ žiarenia na úrodu plodníc u (Agaricus bisporus) (J. Lge) Imbach a Pleurotus ostreatus (Jacq.: Fr.) Kumm. (Bisíko a iní, 1983). Stimulácia rastu a biologickej aktivity slabo intenzívneho laserového svetla (hélium – neón laser) bola pozorovaná u niektorých baktérií (Karu, 1986) kvasiniek (Karu a iní, 1985) u vyšších rastlín (Pastore a iní, 1996; Gagliardi a iní, 1997) a u zvierat (Greko a iní, 1991; Vacca a iní, 1996). V práci, ktorú vykonala (Natália L. Poeydinok, 2003) bol sledovaný vplyv stimulačného červeného laserového svetla (o vlnovej dĺžke 632,8 nm) na klíčenie bazídiospór a myceliálny rast monokariotických izolátov jedlých húb Hericium erinaceus (Bull.: Fr. Pers.), (Poeydinok a i., 2000) a dikariotického mycélia Pleurotus ostreatus (Poeydinok a i., 2001). Výsledky preukázali prospech využitia monochromatického žiarenia na skrátenie času potrebného pre kultiváciu a zvýšenie úrod plodníc. V práci Poeydinokovej (Poeydinok a i., 2003) bol študovaný vplyv rozličných vlnových dĺžok laserového svetla na rast, rozvoj a fruktifikáciu dôležitých jedlých a “liečivých húb” a to hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus) a Shitake (Lentinus edodes) (Berg.) Singer. V experimente boli využité kmene IBK – 353 (Lentinus edodes), IBK – 431 (Pleurotus ostreatus) z kultúrnej zbierky (N.G. Kholodny Institute of Botany of the National Academy of Sciences of Ukraine). Dikariotické mycélium bolo udržované na agare zo sladového extraktu (média) a na pšeničných zrnách použitím dobre známej metódy. Inokulácia bola uskutočnená použitím kúska mycélia vloženého do stredu Petriho misky a potom inkubovaného pri teplote 26°C. Sterilné predom uvarené zrná pšenice boli taktiež inokulované kúskami mycélia a takisto inkubované pri teplote 26°C až po úplnú kolonizáciu substrátu v štrnástom dni kultivácie. Potom boli mycéliom prerastené (kolonizované) zrná umiestnené na dno sterilnej Petriho misky vytvárajúc tak tenkú vrstvu. Dva dni staré mycélium na agarovom substráte a taktiež zrnové mycélium boli ožarované He – Ne – laserom pri vlnovej dĺžke 633 nm a Ar – laserom pri vlnovej dĺžke 514,5 nm. Ožarované mycélium na agarovom médiu, substráte a tiež v neožarovanej kontrole boli inkubované za rovnakých podmienok v úplnej tme počas trinástich dní a namerané hodnoty predstavovali: (priemer rozvoja kolónie huby od stredu, výška mycélia a hustota). Merania boli vykonávané každý druhý deň. Rastový koeficient kolónie mycélia bol determinovaný podľa vzorca RC = v.d.r./t (d – priemer, v – výška, r – rýchlosť, t – čas v dňoch) (Buchalo, 1988). “Zrnové” mycélium bolo použité na inokuláciu dvoch kilogramov sterilného substrátu v termostálych polypropylénových vreciach obsahujúcich: bukovú pilinu 80%, súkvetia kukurice 20% a vlhkosť substrátu predstavovala 60%. Podobne ako predošlé aj tieto vzorky boli inkubované v tme až po kompletnú kolonizáciu substrátu mycéliom. Neskoršie bolo sledované mycélium húb vyvíjané na tých istých médiách a substrátoch umiestnených na dennom svetle o intenzite 100 – 200 lux kvôli indukcii procesu frutktifikácie pri teplote 16 – 18°C. V štúdii boli pozorované: rýchlosť rastu mycélia (kolonizácie substrátu), formovanie prímordií, počet a tvar plodníc a úrody plodníc. Úrody boli determinované ako percento “čerstvej” váhy plodníc z 1 kg substrátu (o vlhkosti 60%). Výsledky boli spracované pomocou rozptylovej analytickej techniky. Myceliálny rast Lentinus edodes na agarovom médiu (priemerný denný prírastok) vo variantoch ožarovaných rozličnými svetelnými spektrami – nemalo vplyv na prírastok mycélia v porovnaní s kontrolou ako je uvedené v (tabuľke 1). Avšak ožarovanie podporovalo formovanie vyššieho a hustejšieho mycélia v porovnaní s kontrolou. U Pleurotus ostreatus (priemerný denný prírastok) ožarovaného mycélia ako aj jeho hustota a výška bola pri oboch pokusoch reálne vyššia ako u kontroly. Rastový koeficient ožarovaných mycélií je o 1,3 až 3,5 x vyšší ako u neožarovanej kontroly. Formovanie prímordií Lentinus edodes sa začalo120 – 130 dní po inokulácii ožarovaného substrátu (agarové médium) na rozdiel od neožarovaného substrátu, kde došlo k formovaniu prímordií až po 160 dňoch inkubácie. Po ožarovaní pomocou červeného svetla sa formovanie prímordií začalo o 7 – 10 dní skôr a vo väčšom počte ako pri ožarovaní zeleným svetlom. Úplná kolonizácia substrátu podľa (Poyedinok, 2003) nastáva pri ožarovaní kultúry Lentinus edodes a Pleurotus ostreatus o 10 až 20 dní skôr ako pri kontrole, (tabuľka 2). Úroda Shitake (Lentinus edodes) pri ožarovaní červeným svetlom vzrástla o 51%. A pri ožarovaní zeleným svetlom o 49%, Vo všeobecnosti ožarované substráty priniesli vyššie úrody plodníc, biomasy a vyššiu objemovú hmotnosť), (tabuľka 3). Štúdie dynamiky fruktifikácie Lentinus edodes a Pleurotus ostreatus ukázali, že ožarované kmene dosiahli najvyšií stupeň úrodnosti v prvej vlne plodenia Pri kontrolných pokusoch bola pozorovaná maximálna úroda v druhom týždni fruktifikácie. Druhá vlna fruktifikácie pri ožarovaných kmeňoch Lentinus edodes a Pleurotus ostreatus bola pozorovaná v deviatom resp. štvrtom týždni a pri kontrole v desiatom resp. šiestom týždni. Na záver je možné povedať, že ožarovanie pri Lentinus edodes a Pleurotus ostreatus redukuje periódu rastu mycélia pred fruktifikáciou a skracuje celkový kultivačný proces. Taktiež úroda plodníc je značne vyššia. Získané údaje nemajú len preukazné praktické využitie z pohľadu mykologických technológií, ale taktiež pomáhajú pochopiť dôležité aspekty fotofyziológie v regulácii ontogenetických procesov a fyziologických aktivít organizmov húb.