Kmene rezistentné voči fugicídom
Honda (1996) sa zaoberal izoláciou a charakteristikou mutantných kmeňov hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus) rezistentných voči fungicídom so zastúpením karboxilových derivátov a flutolanil-u. V pokusoch sa skúmal možný rozvoj prejavu dominantného genetického znaku u kmeňov tolerantných voči fungicídom. Tieto mutanty vrátane kmeňov, ktoré preukázali toleranciu k viac ako 50 LD flutolanil – u ako divé kmene si zachovali svoje vlastnsoti aj po nepretržitej kultivácii za neprítomnosti fungicídu. Dominancia fenotypu bola úspešne potvrdená pri spätnom krížení medzi tolerantnými a divými kmeňmi monokariotov. Tolerancia k flutolanilu bola preukázaná ako stabilne dedená vlastnosť potomkov, mutantných kmeňov bazídiomycét. Záverom sa dá konštatovať, že použitím týchto kmeňov a mutantov rezistentných voči fungicídom bude možné pestovanie húb aj na substrátoch, kde je zvýšený obsah rezíduí resp. bude možná sterilizácia vysoko rizikových substrátov pomocou vyšších dávok fungicídov bez negatívneho dopadu na rast a vývoj mycélia. Vplyv rozličných druhov hlivy (Pleurotus spp.) na výšku úrod.
Úrodová odozva rozličných druhov hlivy (Pleurotus) menovite: P. florida, P. sajor-caju, P. citrinopileatus, P. sapidus a P. flabellatus na použitie ryžovej slamy ako substrátu bola Patrom (Patra, 1995) sledovaná z hľadiska výšky úrod.
Päť druhov Pleurotus spp. bolo kultivovaných v polyetylénových vreciach obsahujúcich posekanú ryžovú slamu (2 kg) + podhubie (200 g) + prevarenú pšenicu (200 g). Najvyššia úroda bola pozorovaná u P. florida nasledovaná P. sajor-caju, P. citrinopileatus, P. sapidus a P. flabellatus. Hubám trval rast 13-16 dní po kompletné osídlenie substrátu vo vreci a 22-24 dní po inicializáciu plodníc. P. sajor-caju vyprodukovala najťažšie plodnice (12,2 g), a
P. citrinopileatus najľahšie (6,9 g). Výsledok práce naznačuje, že rôzne druhy Pleurotus spp. sú lepšie alebo horšie prispôsobivé rozličným druhom hostiteľských substrátov.