CHOROBY HLIVY (PLEUROTUS SPP.) - Pseudomonas
PSEUDOMONAS
Trieda: Schizomycetes
Rad: Pseudomonadales
Čeľaď: Pseudomonaceae
Bežné pomenovanie: „Bakteriálna škvrnitosť“
Miesto a frekvencia výskytu:
Sú všadeprítomné v pôde a vyskytujú sa vo vlhkých lokalitách. P. tolaasii je bežným parazitom húb a pretrváva dlhú dobu na vlhkých plodniciach.
Média pomocou ktorých sa kontaminácia šíri: Primárne vodou, sekundárne pomocou zŕn, pôdou, kompostmi, muchami, roztočmi, nematódami, nástrojmi a pracovníkmi.
Opatrenia na kontrolu patogéna: Použitie mierne chlórovanej vody 150-250 ppm. = (0,015 až 0,025%) alebo vody bez vysokého počtu baktérií. Tento kontaminant môže byť ľahko eliminovaný pomocou náležitej izolácie infikovaných plodníc, znižovaním vlhkosti pri zbere a ochranou vriec pomocou kvalitného filtračno-cirkulačného systému.
Makroskopický vzhľad: Žltkavé fľaky, okrúhle alebo nepravidelné povrchové lézie, rýchlo sa rozmnožujúce na vlhkých plodniciach a spôsobujúce časom čokoládovohnedé hlienovité zafarbenie plodníc. Baktériami napadnutá plodnica má mierne až silno nepríjemný zápach.
Mikroskopická charakteristika: Tento rod charakterizujú cilindrické baktérie a sférické koky. Bunky sú extrémne variabilné v tvare o rozmeroch 0,4-0,5 x 1,0 až 1,7 mikrónov. Typické je, že bakteriálna bunka má jeden alebo viac bičíkov na jednom alebo oboch póloch bunky. Druhy tohoto rodu sú gram negatívne (Stamets P., Chilton J. S., 1983)
Bol posúdený vplyv baktérii Pseudomonas spp. spôsobujúcich bakteriálnu škvrnitosť húb na myceliálny rast Pleurotus ostreatus. Za laboratórnych podmienok a taktiež za podmienok farmového pestovania bol (Lee-Hyung, 1996) skúmaný efekt napadnutia baktériami Pseudomonas agarici a Pseudomonas tolaasii na rast a rozvoj mycélia hlivy ustricovitej. Baktérie a ich exudáty významne inhibovali myceliálny rast hlivy v submerzných kultúrach. Existuje tam teda úzka korelácia medzi množstvom (hustotou) patogénnych baktérii a stupňom inhibície sledovaného myceliálneho rastu.
Kontrolu choroby „hnedá fľakatosť(škvrnitosť)“ Pleurotus sajor-caju pomocou streptocyklínu rozvinul (Earanna, 1996). Pseudomonas stutzeri spôsobujúci chorobu hnedej škvrnitosti na hlive bol inhibovaný pomocou sreptocyklinu o koncentrácii 100µg/ml substrátu in vitro. Pri tejto koncentrácii nemal streptocyklín negatívny vplyv na rast huby. Dokonca ani koncentrácia 250 µg/ml sa neprejavovala inhibične na rast a rozvoj mycélia. Baktéria (Pseudomonas stutzeri) inokulovaná do sterilizovanej ryžovej slamy ošetrenej so streptocyklínom pri koncentrácii 100, 250 a 500 µg/ml nespôsobila prejav choroby a nemala vplyv na výšku úrody húb.
Podľa Muratu (Murata, 1999) baktéria hnedej škvrnitosti Pseudomonas tolaasii kmeň PT814, prejavila vysoký stupeň rezistencie voči stresu vytvorenému pomocou: chemického ošetrenia, H202, UV- žiarenia, vysokými teplotami, etanolom, NaCl, počas vzájomného pôsobenia s hlivou ustricovitou (Pleurotus ostreatus). Rezistencia baktérie voči stresu bola taktiež zaznamenaná v podmienkach in vitro s limitovanými zdrojmi C a N. Všetky zmeny za stresových podmienok boli zvratné (reverzibilné.) Dáta napovedali, že baktéria je schopná odolať komplexnému účinku stresového prostredia a prežiť, zmenou svojho modelu metabolizmu.
Žltá škvrnitosť hlivy ustricovitej (Pleurotus ostreatus). Choroba žltá škvrnitosť hlivy ustricovitej bola prvý krát pozorovaná na farme komerčne pestovaných húb v Kalifornii roku 1983. Spôsobuje ju (Pseudomonas agarici) a je charakteristická tým, že prímordiá plodníc majú na povrchu drobné žlté infekčné kvapôčky, ktoré zapríčiňujú zabrzdenie rastu a diferenciácie pletív plodníc. V pozdejších štádiách tieto kvapôčky zoranžovejú a vyvinuté plodnice sa deformujú. Hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus Jacq. ex Fr.) je vo veľkom množstve pestovaná už po niekoľko sto rokov. Komerčná produkcia sa dramaticky zvýšila počas niekoľkých rokov v Európe, Ázii a USA. V dnešnej dobe je druhou pestovanou hubou v Európe a prevyšuje ju len produkcia Agaricus bisporus (lange) Imbach, (Lelley, 1982)
Izolácia kauzálneho organizmu: V závislosti na veľkosti (jeden alebo dva) bazídiokarp(y) kúsok približne 2,5 cm² bol umiestnený v 2,5 % roztoku chlórnanu sodného na jednu minútu a následne dôkladne premytý v sterilnej destilovanej vode. Neporušené bazídiokarpi resp. ich kúsky boli umiestnené do sterilných plastových Petriho misiek obsahujúcich 1 ml sterilnej destilovanej vody a na mieste nakrájané na menšie kúsky použitím ostria sterilného skalpela (Bessette, 1985).
Štúdie patogenity: Inokulum bolo preparované pridaním časti kolónie pomocou nosiča (agaru) do skúmavky obsahujúcej 4 ml sterilnej destilovanej vody, kde sa nechala kolónia opäť rozrásť. Následne bolo inokulum Pasteurovou pipetou umiestnené na tvoriace sa zárodky plodníc (prímordiá), po jednej kvapke na každé prímordium. V inej sérii testov inokulum očkovali pomocou spreja tvoriaceho atomizované kvapkové spektrum. Inokulácia prebiehala pri teplote 15 – 18°C, relatívnej vlhkosti 85 – 95% a za priebežného osvetlenia fluorescenčným svetlom. Rozvoj sporokarpov bol v priebehu desiatich dní denne monitorovaný a očakával sa prvý prejav symptómov infekcie.
Prvým znakom začínajúcej infekcie bola produkcia kvapôčok priezračnej žltej tekutiny na povrchu prímordií. Prímordiá infikované v skorých fázach mali schopnosť tvoriť plodnice, lenže tie boli vychýlené a deformované v porovnaní so zdravými plodnicami. Hlúbiky inklinovali k ohýbaniu skôr v blízkosti bázy ako na vrchole, kde sa upínajú na plodnice. Vytvorený sporokarp (plodnica) mala skôr pretiahnutý zvyslý ako laterálne (horizontálne) rozložený tvar. Pri stlačení medzi prstami sa hlúbiky rozpadávali na vláknitú poróznu masu. V mnohých prípadoch hlúbiky tvorili štíhle úzke útvary. Dá sa povedať, že celé trsy boli neforemné, priestorové prerozdelenie klobúčikov dezintegrované, farba sa menila v závislosti od vývojového stupňa patogéna (zo žltej na oranžovú), plodnice krehkejšie ako obvykle a trochu zakrpatené (Young, 1970). Pri pozorovaní vzťahu medzi relatívnou vlhkosťou a rýchlosťou vývoja patogéna a jeho agresivitou dospeli (Marlove, Romaine, 1982) k názoru, že po zvýšení rel. vlhkosti na 95% rýchlosť vývoja patogéna, jeho agresivita a rýchlosť tvorby symptómov preukazne vzrástla.