Jdi na obsah Jdi na menu
 


CHOROBY HLIVY (PLEUROTUS SPP.) - Verticillium

18. 6. 2007

VERTICILLIUM

Trieda: Fungi imperfectiObrazek

Rad: Moniliales

Čeľaď: Moniliaceae

Bežné pomenovanie: „Suchá hnedá fľakatosť“

Miesto a frekvencia výskytu: Je bežným parazitom plodníc húb. Verticillium sa najviac rozširuje počas fázy formovania plodníc ušľachtilej huby a zberu za podmienok zvýšenej vlhkosti vzduchu v kombinácii s nedostatočnou cirkuláciou. Rastie v širokom teplotnom rozmedzí, i keď teploty okolo 16°C preferuje. Singer (1961) vo svojej práci popísal jej teplotné optimum ako 22,21°C. Verticillium sa často vyskytuje v pôde a do prostredie je introdukovaná cestou kompostovacích materiálov.

Média pomocou ktorých sa kontaminácia šíri: Primárne sa prenáša z infikovaného regiónu do druhého pomocou pracovníkov (zberačov), muchami a iným hmyzom. Zavlažovaním infikovaných húb sa spóry patogéna ďalej rozširujú.

Opatrenie na kontrolu patogéna: Udržiavanie vysokého hygienického štandardu, správny zber a čistiace praktiky, odstránenie alebo izolovanie infikovaných kultúr, zvyšovanie cirkulácie vzduchu, znižovanie vlhkosti, eliminácia hmyzu a roztočov. Keď Verticillium evidentne rozoznáme pred zberom úrody, opatrne pozberáme infikované huby, zatvoríme ich do plastikových vriec a opustíme fruktifikačnú miestnosť s minimálnym kontaktom s neinfikovanými plodnicami. Spóra Verticília sú vysoko viskózne a sú vinikajúce transmitované pomocou roztočov a iného hmyzu.

Makroskopický vzhľad: Slabo infikované huby charakterizujú hnedosfarbené škvrny alebo pruhy na bazálnych alebo apikálnych častiach hlúbika a na klobúčikoch rozvíjajúcich sa prímordií. Tieto fľaky sú sivasté z dôvodu tvorby spór. Verticillium atakuje rozvíjajúce sa plodnice – silno infikované sú znetvorené a prevažne mladé prímordiá sa ďalej nevyvíjajú normálne a premieňajú sa na skleróciovité guľovité útvary amorfného belavého mycélia. Staršie infikované plodnice majú deformované klobúčiky, niekedy s „vlasovým“ a často s hebkým mycéliom prerasteným cez klobúčik. Hlúbik býva takisto obrastený mycéliom.

Mikroskopická charakteristika: Hyalínne konídie sú jednobunkové ovoidnoelipsoidné, malé o rozmeroch 1-3 x 1-2 mikróny, upínajúce sa samostatne alebo v malých skupinách na koncoch zužujúcich sa praslenovite formovaných vetiev vychádzajúcich z centrálnej stopky. Konídiofory sú štíhle a relatívne vysoké (Steane, 1979 In: Stamets P., Chilton J. S., 1983).

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář
 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA